Nerád komentujem slovenskú politiku, z globálnej mierky nemá žiadny veľký význam. Suverenita päť miliónovej krajiny je doslova mýtus a naša svojvôľa v uplatňovaní národnej politiky vždy záleží od väčšieho riadiaceho celku, pod vplyv, ktorého momentálne patríme.
.
Avšak čo je dnes zaujímavé všimnúť si na slovenskej politike, je veľmi časté uplatnenie riadiaceho manévru tzv. „hra na prihrávky“.
.
.
O ČO IDE?
.
.
Vládni politici to dnes nemajú na Slovensku vôbec ľahké. Prečo? Slovensko dnes patrí pod sféru vplyvu korporácií, ktoré majú nastavené jasné hlavné veľmi viditeľné ciele – zreformovať logistické toky surovín (zlikvidovať strednú triedu), zbaviť sa konkurencie (ľudskej elity) a nastaviť dlhodobú udržateľnosť na planéte podľa ich chápania sveta – depopulizovať obyvateľstvo na planéte. Ciele sú to proti ľudské, zvieracie…, je to vyslovené bláznovstvo malej zhýčkanej skupinky magorov. Naši politici, na zrealizovanie bláznovstva, musia používať všetky dostupné techniky manipulácie vlastného obyvateľstva a práve preto, je dnes zaujímavé sledovať slovenskú politiku.
.
.   
HRA NA PRIHRÁVKY
.
.
Slovenskí politici dostali za úlohu zlikvidovať slovenský priemysel, spáliť finančné rezervy vlastného obyvateľstva, centralizovať moc za použitia všetkých dostupných represívnych prostriedkov a nakoniec, poštvať obyvateľstvo do „svätého“ boja proti zlým Rusom, ktorí nehanebne ohrozujú svetový poriadok (korporácií). Nie sú to vôbec ľahké úlohy, ísť proti svojim, ochudobňovať svojich a celý čas sa pritom tváriť ako „spasitelia“, ako „svätci“. Naši „house negri“, naše služobníctvo patriace zahraničiu môže veľmi ľahko prísť o riadenie nad svojou spoločnosťou, veľmi ľahko ich ľudia môžu začať ignorovať (či už v štátnej správe, v represívnych zložkách, alebo v mestách a obciach). Preto sú nútení manévrovať pomocou riadiacej hry na prihrávky, ktorá má za úlohu uvariť nás ako žabu vo vode k vlastnej deštrukcii.
.

V rámci vlastnej vládnej koalície vytvorili na oko opozičné tábory. Jeden hlási také riešenie, druhý opačné, neustále sa hádajú (prihrávajú si), odvádzajú pozornosť a zároveň dávajú nádej, že aj vo vláde existuje ešte ako tak zdravý rozum… Nie neexistuje, je to klam, oni majú ciele pevne stanovené zahraničím a pokope ich drží tmel, ktorému všetci veria – peniaze, veď predsa v našom živote záleží len na peniazoch, za ne sa dá kúpiť všetko, keď nemáš peniaze, tak si nikto. Typická ilúzia vytvorená korporáciami pre idiotov, a preto aj tá kvalita našich vládnych, a nielen našich vládnych politikov, viď. príklad: https://www.youtube.com/watch?v=sZxK84tSmgM .
.

Najnovšie si naši vládni politici prihrávajú pri presadzovaní tzv. pomoci deťom, rodinám. Jeden hráč dá skvelú myšlienku, ktorá mimochodom vôbec nie je skvelá, ale marketing z nej skvelú spraví, druhý hráč z vlastného tímu mu oponuje a myšlienku nechce podporiť, zároveň prvý hráč prihrá hráčovi mimo vládnej strany, ich vlastnej vytvorenej opozícii, ktorý myšlienku podporí a pred svojimi voličmi sa tvári ako víťaz, pretože „vyrokoval“ s vládnou stranou „výhodné“ podmienky pre ľudí, načo na scénu od nich prichádza štvrtý hráč a ten celú hru zarezáva a dáva ju na posúdenie ústavnému súdu. Výsledok je, že nikto nikomu nepomohol a počas mesiacov len voličov zabavili, s nádejou, s beznádejou, s emóciami nad vytvorenou hrou, počas ktorej na pozadí prebehlo x ďalších deštruktívnych nezmyslov.
.

Ak by aj nakoniec ústavný súd spásonosne odobril hru, táto pomoc, nie je pomocou, je zaťažením, pretože „pomáha“ len časti obyvateľstvu, ktorá ale významne zaťaží celé obyvateľstvo.
.

Na podobnom princípe boli vytvorené aj predchádzajúce schémy pomoci, keď ľuďom nasľubovali a výsledok bol vždy taký, že pomoc ľudia nedostali, a keď, tak nie dostatočnú, nie takú, aby sa dalo hovoriť o pomoci. Toto sú klasické korupčné schémy, ktoré sú vytvorené účelovo a pomáhajú len vyvoleným zahraničným firmám, prípadne podvratným živlom.
.

Veľmi ľahko pochopiteľné…, totižto oni plošnú pomoc nesmú rozdávať svojmu obyvateľstvu, slovanskému obyvateľstvu, obyvateľstvu úhlavných nepriateľov korporácií. Na naše slovanské chrbty sa má uložiť ekonomická záťaž nadchádzajúcich dní ako prvá. Z pohľadu pomyselnej pyramídy dôležitosti, pre korporácie, sa nachádzame na najspodnejších priečkach.
.
.
VÝSLEDKY ČINNOSTÍ SÚ VŽDY DÔLEŽITÉ
.
.
Týmto článkom vám chcem napísať len to, že nie je dôležitá hra, ale vždy je dôležitý výsledok danej hry. Výsledky sa dajú pomerne ľahko odhadnúť podľa dominantného riadiaceho centra. Dnešná politika korporácií je zrejmá a priamo sa pretavuje do krajín ich vplyvu. Politikov podporujú ideologicky vlastnými médiami, propagandou a držia ich silným tmelom – peniazmi. Tu je aj odpoveď na to, prečo je súper vždy tak dobre organizovaný, prečo je jednotný…, no pretože sa riadi jedným riadiacim centrom a drží ho pokope silný tmel – ilúzia peňazí, americký sen. Centralizované riadenie je síce efektívne, ale je vždy veľmi náchylné na zlyhanie. Stačí len roztopiť tmel, roztopiť ilúziu, ktorá ľudí spája v bláznovstve, alebo „odrezať hadovi hlavu“. Už sa s tým začalo.
.
.
ZÁVER
.
.
V tejto turbulentnej dobe netreba mať krvavé oči, ale treba mať oči otvorené a všímať si všetky manipulačné techniky, ktoré na nás korporácie a ich poskokovia skúšajú. Im ide o všetko, ich čas sa kráti, a preto v tejto dobe použijú všetky karty, ktoré majú ešte v rukáve. Nám ich stačí len sledovať a ignorovať, čiže zbaviť ich riadenia a vplyvu.
.
Nenechajme sa uvariť ako naivná žaba v teplej vode.
.
.
Juraj Tušš