Priznám sa, túto tému nemám veľmi naštudovanú a ani som sa nemal v pláne jej nijako zvlášť venovať. Lenže keď som sa v predchádzajúcom článku venoval cielenej cenzúre, napadlo ma, že práve táto téma je ako stvorená na vysvetlenie ďalšieho skrytého typu cenzúry – na vysvetlenie ostrakizácie, inými slovami psychologicko-spoločenského vyčlenenia človeka (alebo skupiny ľudí) z kolektívu. Teda na účelné posmievanie sa.

.

Hlavný mienkotvorný informačný prúd sa namiesto toho, aby vysvetľoval a používal vysvetľujúce protiargumenty voči predkladaným tézam, zmôže len na zosmiešnenie a dehonestáciu v informačnom zápase. Spolieha sa pritom na to, že podkopaním autority téma stratí na význame a pozornosti. Posmech je pritom primitívny, ale efektívny nástroj: keď sa niekto stane terčom výsmechu, väčšina ľudí sa od neho automaticky dištancuje, aby sama nebola zaradená medzi „bláznov“. Takto sa téma nemusí vyvracať – stačí ju znevážiť.

.

Čo sa nám však pri tejto téme snažia skryť a zatajiť? Na prvý pohľad je téma jednoduchá a hlavná myšlienka (plochá Zem) ľahko vyvrátiteľná. Prečo teda mainstream nepoužíva protiargumenty voči nameraným dátam „plochozemcov“?

.

.

Dáta možno nepasujú

.

.

Z môjho pohľadu je polemizovanie o tvare len povrchovou záležitosťou celého problému. Výsledok, ktorý sa „plochozemci“ snažia dosiahnuť – teda že naša Zem je plochá doska alebo niečo podobné – je od začiatku až do konca chybný. Na uvedomenie si stačí predstaviť, ako sa energia šíri v priestore: do všetkých smerov. Najprirodzenejší tvar, ktorý energia vo svete vytvára, je preto guľa. Či už ide o atóm, alebo o jadro hviezdy či planéty. Tento tvar môže byť deformovaný pôsobením iných síl, iných energií či iných jadier, takže výsledný pevný tvar nemusí byť stopercentná guľa – môže to byť elipsoid, a pri pôsobení viacerých jadier aj hrboľatý zemiak –, ale určite nejde o plochú dosku. Plochú dosku vieme vytvoriť umelo; prirodzene sa vo vesmíre nevytvorí. Všetky telesá, ktoré pozorujeme ďalekohľadmi a majú svoju obežnú dráhu (majú funkčné jadro alebo jadrá), majú „guľatý tvar“.

.

Okej, keby som zapol fantáziu naplno a predstavil si, že „niekto“ nám umelo vytvoril „vesmírnu loď“ pohybujúcu sa vesmírom v tvare plochej dosky, pýtam sa: prečo by sme museli byť na obežnej dráhe a prečo práve plochá doska? Existujú aj lepšie a prirodzenejšie tvary na presun vesmírom. Veľmi ťažko sa mi táto predstava rozvíja, a radšej sa držím prirodzeného vývoja našej Zeme a prirodzeného vývoja života na nej – vývoja, ktorý prebieha nielen v našich končinách, ale vo vesmíre ako takom.

.

Ako však argumentovať voči pozorovaným skúsenostiam „plochozemcov“? V skratke: ich pozorovaniami zistili, že horizont, ktorý vidíme a pozorujeme ďalekohľadom, nepasuje s teoretickým horizontom vychádzajúcim z priemeru našej Zeme. Priemer Zeme je podľa vedcov približne 12 742 kilometrov, čiže Zem by mala byť trochu viac zaoblenejšia, než akú v skutočnosti pozorujú „plochozemci“, a to dokonca aj vtedy, ked do meraní a výpočtov zarátajú atmosférickú refrakciu. Tu asi skončím, lebo som im fakt nevenoval veľkú pozornosť.

.

.

Teória nafukujúcej sa Zeme

.

.

Osobne si myslím, že všetky nezrovnalosti medzi fyzickými pozorovaniami a vedeckými pevnými údajmi je možné vysvetliť teóriou „nafukujúcej sa Zeme“. Skrátka: naša Zem rastie. Jadro Zeme neustále vytvára energiu, hmotu, plyny a častice a ukladá ich do svojho obalu. Obal Zeme sa rozširuje a „nafukuje“ podobne ako balón. Drží ho pokope gravitačná sila jadra. Vysvetlenie, prečo sa niektorým z nás zdá byť Zem plochá, je teda také, že je jednoducho obrovská – väčšia, než uvádzajú zverejnené údaje vedcov. Preto ten nesúlad s pozorovaniami.

.

.

Zabráňme šíreniu paniky

.

.

A práve toto je dôvod, prečo sa od témy odkláňa pozornosť. Na svete sú predsa dôležitejšie veci, ktoré treba riešiť – či už politiku, alebo mocenské vzťahy medzi krajinami a medzi národmi žijúcimi na nafukujúcom sa balóne, ktorý letí vesmírom po dráhe, ktorú určuje naše rastúce Slnko. Namiesto toho, aby sa ľudia spojili, aby medzi nami zavládla ľudskosť v pochopení našej podstaty a aby sme spolu vytvorili prostriedky schopné letieť vesmírom a manévrovať podľa potreby, uspávame sa riešením našich sporov a každodenných telenoviel.

.

Neviem, či podmienky na život na našej planéte zostanú priaznivé týždeň, rok, tisíc rokov, alebo milión rokov. Fakt je však ten, že nezostanú priaznivé večne. Čím skôr si túto hrozbu ako spoločnosť uvedomíme, tým skôr spolu nájdeme riešenie našej situácie.

.

.

Záver

.

.

Netreba sa nikomu posmievať, a už vôbec nie tomu, kto robí svoje vlastné pozorovania. Treba spolu komunikovať, uvažovať a hlavne nič netreba zatajovať.

.

Ľudstvo čelí veľkým výzvam. Jedna z najväčších je tá, že musíme svoj osud chytiť do vlastných rúk a pre naše presúvanie sa priestorom vo vesmíre musíme získať manévrovaciu schopnosť. V dnešnej dobe satelitov sa o tvare, veľkosti aj vlastnostiach našej Zeme vie veľmi dobre. Ak Elon Musk hovorí, že akcie vesmírnych spoločností vzrastú o 2000 % behom pár rokov, má pravdu.

.

Avšak naša prvá a ešte väčšia výzva je, že musíme začať spolu spolupracovať a prestať súperiť naprieč celou našou Zemou. Iba pochopením našej spoločnej podstaty a jednoty sme toho schopní. Iba týmto spôsobom dosiahneme našu SPOLOČNÚ BEZPEČNOSŤ.

Juraj Tušš