Snaha odhadnúť technológie budúcnosti, vývoj akým sa ľudstvo bude uberať, sa nám môže na prvý pohľad zdať nezmyselná, nereálna a výsledok sa nám môže javiť ako veľmi nepresný. Veď ako môžeme „predpovedať“ budúcnosť, keď jasne vidíme, že tvorivých individualít je medzi nami taký počet, a ešte ak pritom teoreticky každá jedna individualita môže ovplyvniť celok natoľko, aby ho odklonila od súčasného kurzu vývoja (Butterfly effect)? Vo svojom článku sa vám aj napriek počiatočnej skepse pokúsim načrtnúť možné varianty našej cesty a vysvetliť vám ako je možné, pomerne presne (v základoch), predstaviť si svoju budúcnosť.

.

.
 

Nie som vôbec prvý, kto sa pokúša predpovedať budúcnosť. Minulosť nám predstavila osobnosti, ktorých diela označujeme častokrát až za prorocké. Osobne ma veľmi nadchol Charlie Chaplin s jeho filmom Moderná doba (Modern Times). Vykreslil v ňom pomerne presne nielen technológiu, ale aj vývoj správania sa v spoločnosti v neskorších dobách. Náhoda? Nemyslím si. Pri predikcií budúcnosti a budúcich spoločenských prejavov, je potrebné vychádzať zo základov fungovania nášho sveta, teda je potrebné správne pochopiť princípy, ktoré v našom svete platia a pomocou nich odhadnúť naše smerovanie. Každá jedna technológia je založená na základoch života. Každý jeden vedec a priekopník musí byť sústredeným pozorovateľom prírody, nášho sveta. Chaplin pozoroval svet správne a preto predniesol komediálnou formou divákom pomerne presnú predstavu budúcnosti. Vo svojom projekte som všetky filozofie (ideológie) zjednodušil do dvoch základných koncepcií:

1/ Individualizmus (veľký tresk, náhodné usporiadanie sveta, zvierací zákon, chaos…)
2/ Kolektivizmus (nikdy sa nezačínajúci a nekončiaci prepojený svet)

Ako zistíme, ktorá koncepcia je tá pravá, o ktorú sa treba oprieť a ktorá je len iluzórna? Predsa pozorovaním – praxou. Ak pod správnym uhlom (cez správnu koncepciu) nazeráme na svet, otvárajú sa nám nové obzory, ľudskejšie napísané, stávame sa kreatívnymi vo svojom myslení. Filozofia s vedou veľmi súvisí. Pokiaľ vás nejaká ideológia obmedzuje, vyhraňuje vás vo vašom myslení, potom nastavené mantinely majú priamy dopad na presnosť výsledkov vašej vedeckej práce. V našom svete môžeme vidieť tak makro mierky (planéty, galaxie, vesmír), ako aj mikro mierky (bunky, atómy, kvarky). Súčasná veda má obrovský problém prepojiť tieto dva svety. Zdá sa im, že to čo platí v makro svete neplatí v mikro a naopak. Výskumníci tak boli nútení vytvoriť viac prírodovedných odborov (fyzika, chémia, biológia..), aby s nimi vedeli opísať pozorovateľný svet. Ich problémom je, že sa opierajú o zlú koncepciu myslenia a rôznymi konštantami sa snažia vzorce (prípadne celé teórie) dopasovať tak, aby nepopreli svoju ideológiu, ale aj tak, aby s pozorovaniami – testami v laboratóriu, zhruba vyšli. Chcem tým napísať, že ešte veľa vzorcov máme nepresných a príliš zjednodušených s číslami, ktoré vyšli z laboratórnych pozorovaní, a to len kvôli tomu, aby sme nepopreli svoju nastavenú ideológiu vychádzajúcu z koncepcie individualizmu (veľký tresk). Podľa môjho názoru je najznámejším a najzákladnejším zjednodušeným vzorcom vo fyzike vzorec E=mc2. Vzorec, ktorý nám hovorí o energií, o hlavnom základe nášho sveta. Vo svojom projekte často upriamujem pozornosť na dva absolútne hlavné základy nášho sveta: energiu a informácie. Kým energia predstavuje hlavnú stavebnú jednotku vo svete, informácie náš svet podľa môjho názoru prepájajú, a sú hlavnými reprezentantmi spätnej väzby. Pri svojej predikcií budúcnosti sa preto budem opierať najmä o tieto dve roviny, energiu a informácie. Všetky ostatné roviny pokroku (cesty rozvoja) vychádzajú z týchto dvoch hlavných.

.

.

V súčasnom svete je honba za zdrojmi energie obrovská, naša technológia nám umožňuje čerpať a spracovávať energiu len s obmedzenou efektivitou – s veľkým odpadom. Z nedokonalosti nášho ťaženia, recyklovania, so zvyšovaním populácie na planéte a zvyšovaním spotreby, sa nám postupne možnosti získavania zdrojov zmenšujú, zvyšuje sa konkurencia, zahlcujeme sa odpadom, čo má koniec koncov veľmi negatívny vplyv na naše životné prostredie. Vynájsť nový zdroj čistej energie bude kľúčovým momentom v rozvoji ľudstva. Kde taký zdroj nájsť? V prírode. Pozornosť treba sústrediť, buď do jadra hviezdy, do jadra Zeme (planét), do jadra galaxie, alebo do jadra atómu. Jedná sa síce o rôzne mierky, ale ak pripustíme možnosť, že vesmír sa fraktálne delí (v každej mierke pozorujeme rovnaký vzorec), potom princípy platia naprieč všetkými mierkami. Vezmime si vzorec E=mc2, ten nám hovorí o vzťahu medzi energiou a hmotnosťou. Hmm, ale čo robí vo vzorci rýchlosť svetla c? Naskytá sa potom ďalšia otázka, čo je to vlastne hmotnosť? Treba si uvedomiť, že svet je v neustálom pohybe. Hovorí nám o tom aj poučka o energií, ktorá znie: energia nevzniká ani nezaniká, len sa neustále premieňa. Každý jeden okamih je iný, všetko sa hýbe, všetko sa točí, všetko sa mení a zdá sa, že to všetko sa deje rýchlosťou svetla. Ako to? Narážame na problém merania rýchlosti. Rýchlosť vieme merať vždy len vzhľadom k niečomu, k Zemi, k Slnku, k ceste, k stredu galaxie, atď. to je jedno, vždy to musí byť uzavretý systém merania. Iba preň platia známe vzorce, lebo v skutočnosti, keď sa akokoľvek pohnete, či si to uvedomujete alebo nie, absolútne vykonávate teoreticky veľmi, veľmi, veľmi rýchly pohyb. K svojmu pohybu totiž musíte pripočítať rýchlosť Zeme na ktorej stojíte, ktorá rotuje určitou rýchlosťou, rýchlosť Slnka, ktoré našu Zem tlačí v rotácií okolo stredu galaxie, pripočítať rýchlosť stredu galaxie, ktorý sa točí zasa okolo niečoho, atď.. Pripočítavať by sme mohli veľmi, veľmi dlho a nakoniec by nám možno vyšlo číslo, ktoré by nám hovorilo, že sme sa pohli rýchlosťou svetla. Filozofická otázka: Ak sa všetko hýbe rýchlosťou svetla, hýbe sa vôbec? Uzavreté systémy sú v našom svete dôležité, inak by svet vyzeral ako machuľa, ktorá by sa zrejme zdala, že sa ani nehýbe. Čo tvorí uzavretý systém v našom svete? Jadrá, zdroje gravitácie. Jadrá galaxii, hviezd, planét, atómov. Výzva budúceho ľudského pokroku bude správne pochopiť to, čo sa deje v jadre a následne budeme musieť byť schopní tento proces napodobniť. Rovinu energie a rovinu informácií musíme skúmať súčasne. Veľmi spolu súvisia. Informácie totiž prepájajú uzavreté systémy a modifikujú ich. V projekte zjednodušene píšem o autonómnych jednotkách. O čom to píšem? Pozrite sa napríklad na nás, na náš organizmus, ľudské telo, koľko atómov ho tvorí, koľko uzavretých systémov? A pritom fungujeme ako jeden celok, informačný celok veľkosťou ohraničený našim vedomím. Z tohto pohľadu sa svet naozaj zdá byť ako vedomie, ako priestor, ktorý je rozparcelovaný na xyz priestorov/vedomí v rôznych mierkach. Je predpoklad, že informačné pole/vedomie/priestor, je len jedno a rozdielnosť, ktorá sa nám javí je zapríčinená rozdielnou polohou v priestore, získavaním iných skúseností, pozorovaní inej perspektívy. Inak napísané, predpokladám, že ak by som bol vo vašej koži, na vašom mieste a prežíval by som skúsenosti, ktoré prežívate vy, potom by som sa správal presne rovnako ako vy. Zasa vy, ak by ste boli na mojom mieste, správali by ste sa rovnako ako ja. Rozmanitosť vo svete vychádza z rôznej polohy (pozorovanej perspektívy) a z rôznej ,,veľkosti,, autonómnych jednotiek. Svet sa neustále rozširuje a vytvára nový priestor, nové vedomia, nové body pozorovania, získava nové informácie do spoločnej databázy. Táto databáza potom ovplyvňuje všetky autonómne jednotky v nej zahrnuté. Nič sa vo svete nedá utajiť, kto hľadá, ten nájde.

.

.

Trochu som odbočil, ešte sa k informáciám vrátim. Ako som písal, čistá energia sa nachádza v jadre. Ak sa pozrieme do jadra galaxie, pozorujeme v nej veľkú čiernu dieru. Hypotéza nám napovedá, že ak pochopíme problematiku čiernych dier, pochopíme aj problematiku jadier atómu, a naopak. Z pozorovaní čiernych dier je vidieť, že čierna diera nielen hmotu (energiu) nasáva, ale „na druhej strane“ ju „vytvára“. Je predpoklad, že v čiernej diere rotujú obrovskou rýchlosťou telesá, ktoré svojou rotáciou vytvárajú obrovské elektromagnetické pole a zároveň vytvárajú toľko hmoty (energie) koľko jej pohltia. Ide o istý recyklačný mechanizmus energie v našom svete. Rotácia telies je taká silná, že na papieri nám vychádzajú čierne diery ako dvojrozmerné objekty. Obrazne ako sploštená rotujúca matica. V tých najmenších mierkach sa nám zase objekty javia ako jednorozmerné body (pixely). Predpokladám však, že tieto naše výpočty sú nepresné, prípadne skreslené obrovskou rozdielnosťou medzi pozorovanými mierkami. Svet vytvára trojrozmerné telesá – sféry/gule vo všetkých mierkach.. Aby sme sa vyhli nerovnostiam v pozorovaní, tak sme si museli vytvoriť ďalší prírodovedný odbor – chémiu. Ak sa pozrieme do jadra atómu, tak v ňom vidíme opäť rotujúce častice (protóny a neutróny), ktoré svojou rotáciou vytvárajú jadrovú silu, ktorá je zdrojom elektromagnetického poľa stotisíckrát väčšieho než je samotné jadro atómu. Toto pole vyhraňuje veľkosť celého atómu, takže obal, ktorý tvorí prázdny priestor a v ktorom sa nachádzajú záporne nabité elektróny, prevažuje stotisíckrát nad jadrom, ktoré je zdrojom „hmotnosti“, gravitácie a kladného náboja. Interakciu kladne nabitého jadra so záporne nabitými elektrónmi voláme elektrická sila. Náš svet je elektromagnetický. Nie som vedec, ale čo-to k téme by nám vedel povedať priekopník 19.-20. storočia – Nikolaj Tesla. Podobnosť problematiky čiernych dier a jadra atómu nie je náhodná.

.

.

Za prvú kľúčovú technológiu budúcnosti, ktorá je zdrojom čistej energie považujem jadro. Výzva bude porozumieť jadru a napodobniť ho. Sklamanie? Možno si poviete, že jadrová technológia tu je, a môžeme ju už teraz vidieť aplikovanú v praxi (jadrové elektrárne napr.). Áno, ale momentálne sme len na začiatku cesty. Naše elektrárne sú vo vývoji a sú len prvou, druhou, možno treťou generáciou pokroku. Pracujú na uvoľnení energie z jadier nestabilných izotopov (napr. obohatený urán), ich štiepením (pričom vzniká odpad – v podobe „vyhoreného“ paliva) ohrievajú vodu, ktorá sa vyparuje a para následne roztáča turbínu, ktorá „vyrába“ elektrickú energiu. Našim vyšším cieľom je napodobniť procesy v jadre tak, aby sa nám podarilo generovať energiu, ale zároveň energiu aj recyklovať, aby sa proces stal nekonečným a stabilným. Skrátka naším cieľom je napodobniť fungovanie čiernych dier. Priemysel sa v budúcnosti decentralizuje. Ruka v ruke s touto technológiou príde technológia antigravitácie. Ak pochopíme elektromagnetizmus nášho sveta, a získame zdroj čistej energie z jadra, všetky naše medzimestské dopravné prostriedky zdvihneme do vzduchu. Navždy vyriešime problematiku pozemnej infraštruktúry, ktorá nás stojí veľké zdroje energie kvôli jej neustálej údržbe, zaťažuje naše životné prostredie a je obrovským problémom pre mnoho zvieracích druhov (živočíchov – autonómnych jednotiek „nižšej kategórie“ – od nás). Každý budeme mať svoje vlastné lietajúce auto s navždy plnou nádržou. Začneme objavovať a „kolonizovať“ vesmír.

.

.

Čo je to vlastne tá antigravitácia? Nie je to len mýtus, vymyslená technológia filmovým priemyslom? Nie, k pochopeniu stačí, ak si ju predstavíte ako magnetizmus (dva rovnaké náboje sa odpudzujú/rozdielne náboje sa priťahujú). Dôkaz je možno vidieť každý večer na oblohe – mesiac. Veď ako to, že mesiac nespadne? Ako to, že neodletí? Ako to, že nerotuje okolo vlastnej osi? Odpoveď nájdeme, ak sa pozrieme opäť na problematiku jadier a na vzájomnú interakciu medzi jadrami. Rotácia v jadre atómu vytvára gravitáciu (jadrovú silu) s vždy kladným nábojom. Dva atómy sa tak prirodzene od seba odťahujú a zároveň vďaka obalu sa priťahujú, no nikdy v prírode nedôjde k spojeniu jadier atómov (k fúzií / za normálnych okolností). Jadrá vedia vzájomne vplývať na svoje obaly, ktoré sú záporne nabité. V obaloch sa totiž nachádzajú záporne nabité elektróny. Interakciu medzi jadrom a obalom voláme elektrina, medzi rôznymi jadrami a rôznymi obalmi informácia. Ako to súvisí s mesiacom? Pýtajme sa ďalej. Prečo majú planéty svoje obežné dráhy okolo svojej hviezdy? Prečo majú obežné dráhy mesiace okolo svojich planét? (Berte na vedomie, že obežné dráhy nie sú elipsy, ale špirály – čiže komplexnejší pohyb). Môžete si možno na otázky odpovedať, že predsa kvôli gravitácií slnka/planét, no ale prečo potom planéty slnko nikdy nepohltí? Podobne tak, ako keď vypustíte vaňu plnej vody? Momentálne si vznik solárneho systému vysvetľujeme, ako koncentrovanie medzihviezdnej hmoty…, čiže plyn a prach sa vlastnou gravitáciou zmršťoval a v jeho v strede vzniklo Slnko a okolo neho planéty. Čo ale ak je skutočnosť iná, a všetky planéty vznikli postupne zo Slnka a všetky slnká (hviezdy) postupne z jadra galaxie (čiernej diery)? Jadrá sa rozmnožujú? Ďalším vedným odborom, ktorý skúma náš svet pozorovaním interakcie fyziky, chémie a vedomia, je biológia. V biológii tvorí základnú stavebnú jednotku bunka, vo fyzike a chémií jadro. Pýtam sa, nepíšem vám stále o tom istom, len v inej mierke? Čo ak jadrá vplyvom vedomia, sa „rozmnožujú“ podobne ako bunky? Mitózou a amitózou? Čiže v jadrách prebieha neustály proces delenia? Samozrejme, stále treba prihliadať na mierku akú berieme na vedomie, pretože ak sa dívame na objekty veľmi veľké, môže sa nám doba trvania delenia zdať nekonečná, a ak sa pozeráme na objekty veľmi malé, môže sa nám zdať rozmnožovanie veľmi rýchle (svetelnou rýchlosťou). Vždy treba dávať pozor na skreslenie pozorovania pri príliš vzdialených mierkach. Chcem tým napísať, čo ak jadrá planét vznikli z jadra Slnka a jadrá mesiacov z jadier planét? Nezabúdajme, energia nevzniká ani nezaniká, len sa neustále premieňa. Je predpoklad, že tak, ako rastie jadro Slnka a zároveň aj Slnko, tak rastú jadrá planét a zároveň aj planéty. Hviezdy aj planéty sa zdajú byť duté. Bolo urobených veľa testov (dokonca sa strieľalo na mesiac), a zistilo sa, že mesiace, planéty, dokonca aj hviezdy (Slnko) rezonujú ako zvony. Vlastnosť súvisí s jadrom a stotisíckrát väčším obalom. Vyzerá to tak, že v jadre hviezdy/planéty rotujú telesá, ktoré vytvárajú neustále energiu/hmotu a ukladajú si ju do obalu, prázdny priestor medzi jadrom a obalom je spôsobený jadrovou silou. Obal planéty/hviezdy sa neustále zväčšuje až do kritickej hodnoty, kedy jadro nie je schopné svojou gravitačnou silou udržať nahromadenú hmotu v obale. V tomto momente sa obal hmoty poruší a vznikajú v prípade planét plynný obry (v prípade hviezd – supernovy). Proces je spôsobený rozdielnou rýchlosťou tvorenia hmoty v jadre a v „raste“ jadra. Jadro planéty „rastie“ pomalšie a iným spôsobom. Raz za čas – rotujúce telesá v jadre vytvoria novú rotujúcu dvojicu. Pôvodné jadro a novovzniknuté jadro sa vzájomne odpudzujú (majú rovnaký kladný náboj), dochádza k presunu novovzniknutého jadra k obalu, až dosiahne hranicu, kedy sa skokovo vzdiali mimo obal pôvodného jadra. Vzniká nové teleso s vlastným obalom, s vlastnou obežnou dráhou (v prípade hviezdy planéta, v prípade planéty mesiac). V počiatočnej fáze vplyv gravitácie pôvodného jadra je ešte veľký a zamedzuje v rotačnom pohybe obalu novovzniknutého jadra. Túto fázu môžeme vidieť aj na našom mesiaci. Mesiac na nás nepadne kvôli elektromagnetizmu, nerotuje a neodletí kvôli pôsobeniu gravitácie Zeme. Zem a mesiac sa vzájomne, každý rok, rovnomerne od seba vzďaľujú. Myslím, že sa jedná o hodnotu okolo 4cm ročne. Hodnota odzrkadľuje vzájomnú rozdielnosť v raste jadrových síl. 4cm nie je veľa, ale netreba rast považovať za priamočiary. Ak chcete na vlastné oči vidieť ako pôsobí gravitácia, hoďte do vody kameň. Kruhy, ktoré sa na hladine vytvoria vám gravitáciu presne vykresľujú. Gravitácia pôsobí vo vlnách, čiže jadro sa od jadra dlho priamočiaro vzďaľuje, až dôjde na kritickú hranicu a odskočí na druhú gravitačnú „vlnu“ pôvodného jadra. V určitom okamihu sa teleso presunie skokovo. Mám za to, že naša história zaznamenáva aj takéto „skoky“ našej Zeme od Slnka, prípadne čas vzniku nášho mesiaca. Zoberme si napríklad našu dávnu históriu, obdobie dinosaurov. Po celej Zemi nachádzame kostry týchto obrov. Pýtam sa, ako je možné, že na našej Zemi niekedy dávno žili niekoľko desiatok metrové živé tvory? Život sa vždy prispôsobuje okolnostiam, a „východzím“ podmienkam. V súčasnej dobe nežije na súši ťažší živočích než je slon, v oceánoch než je veľryba (gravitáciu vo vodách modifikuje /upravuje/ „archimedova“ sila, objekty sú nadľahčované, preto môžu dosahovať väčších rozmerov). Podmienky medzi minulosťou a súčasnosťou sa museli na našej Zemi výrazne zmeniť. Gravitačná sila je v dnešnej dobe väčšia ako v minulosti. Ak by ste hypoteticky dnes postavili na nohy dinosaura z minulosti, ani by sa nepohol, a zrejme by sa mu polámali všetky kosti na nohách a zrútil by sa. Ak by ste sa ho snažili vyšľachtiť z genetického materiálu, nevyrástol by vám do väčšej mierky hmotnosti ako dnešný slon. V minulosti nižšia gravitácia umožnila životu rásť do väčších rozmerov. Toto obdobie voláme obdobie obrov. Predpokladám, že nižšia gravitácia bola spôsobená menšou veľkosťou Zeme, menšou veľkosťou nášho jadra. Zem mala v minulosti pevný obal a tvar sploštenej guľe (rovnako ako dnes náš mesiac). Postupom času sa Zem neustálym vytváraním hmoty v našom jadre nafukuje, pevný obal praská a zapĺňa ho neustále tvoriaca sa zlúčenina – voda (vznikajú moria a oceány). Naša Zem rastie a zdroje v nej sú neobmedzené, ale s obmedzenou rýchlosťou obnovovania sa. Je správne, ak sa v súčasnosti priemysel zameriava najmä na plyn a ropu. Svojím priemyslom, tak upúšťame z tlakového hrnca plyn a zabraňujeme vzniku otvorených ropných polí, ktoré by znečisťovali prostredie. Teda píšem, že ak by ste Zem zmenšili na 30% svojej veľkosti, všetky kontinenty by do seba zapadli a vytvorili by tak pevnú kôru. Zem by pripomínala guľatú skalu. Dinosaury sú dôkazom rastu, a ich náhle vyhynutie dôkazom skoku (skoku v podmienkach). Predpokladám, že v momente kedy došlo na planéte k náhlemu vymretiu našich obrov, došlo aj k odskoku našej planéty na vzdialenejšiu obežnú dráhu (gravitačnú vlnu Slnka). Či v tejto dobe prebehol proces vytvorenia nášho mesiaca, alebo až trochu neskôr neviem posúdiť. Predpokladám, že s mesiacom súvisí iná udalosť v našej histórií. Veľká potopa sveta, je zadokumentovaná vo viacerých spisoch, nielen v starom zákone. Ide o obdobie, kedy bola údajne zaplavená celá Zem vodou. Udalosť si spájam práve s vymrštením nového jadra (mesiaca) na našu obežnú dráhu. Miesto odkiaľ teleso „vystrelilo“ na obežnú dráhu, môže byť miestom, kde leží náš najväčší kráter na Zemi. Voda, ktorá zaplavila Zem, bola do začiatku udalosti podzemnou vodou Zeme, vymrštením telesa sa vymrštila spolu s hmotou aj voda, ktorá dopadla na povrch Zeme a zatopila ho. Časť hmoty si čiastočne pritiahol mesiac, a časť dopadla znova na Zem. Vznikli vlny „tsunami“. Pripúšťam, môžem sa mýliť a mesiac mohol vzniknúť aj skôr ako zadokumentovaná potopa. Potopa mohla byť tiež dôsledkom ďalšieho odskoku medzi obežnými dráhami. Ťažko udalosti posudzovať zo súčasnosti. Dôležité je pochopiť princíp procesov našej planéty. Nič nie je stabilné, všetko sa mení, premieňa. Našou povinnosťou pre zachovanie nášho druhu je dostať sa zo Zeme čím skôr, pretože raz sa podmienky na život na našej planéte určite zmenia a v konečnom dôsledku môžeme dopadnúť ako dinosaury. Porozumenie princípom nášho elektromagnetického sveta nám pomôže rýchlo vyriešiť našu situáciu. Budeme schopní stavať vesmírne „lode“ obrovských rozmerov, s vlastnou gravitáciou, s vlastným elektromagnetickým poľom. Predpokladám, že z počiatku výstavba bude prebiehať na obežnej dráhe Zeme, neskôr na obežnej dráhe mesiaca. Technológia nám konečne umožní dostať sa z povrchu Zeme za jej obal a dá nám príležitosť navštíviť aj iné planéty. Trvalá bezpečnosť v neustále sa meniacom vesmíre sa dá dosiahnuť len schopnosťou manévrovania.

.

.
 

Ako vidíte, potenciál technológií života je obrovský. Naša budúcnosť však nezáleží len od možného, záleží hlavne od nás, vedomých autonómnych jednotiek a od nášho uvedomenia. Informovanosť, informácie, kolektívna databáza informácií sú dôležitým faktorom nášho budúceho úspechu/neúspechu. Je potrebné opierať sa o správnu koncepciu myslenia. Iba tak dokážeme naplno využiť svoj potenciál a dosiahnuť želanej utópie. Každá pokročilá technológia sa dá využiť na „dobré“ ciele, ale rovnako tak aj na „zlé“. Kým ľudia nedosahujú poznanie o kolektívnej dôležitosti a rútia sa cestou individualizmu, dovtedy je potrebné pokročilé technológie pred nimi skrývať. Granát do ruky opici nepatrí. Potenciálna sila v jadre je obrovská. Nikolaj Tesla si princípy uvedomoval veľmi správne už počiatkom 20teho storočia. Predstavte si, aká by bola 2.svetová vojna, ak by sa jeho myšlienky dostali do verejného života, ak by sa stal slávnym a uznávaným už v jeho dobe. Fatálna. Informácie sú dôležité, ale výchova musí prebiehať postupne. Dnes žijeme v dobe, kedy súčasné technológie musíme začať využívať v náš prospech. Internet, technológia prepojených hláv, nám dáva príležitosť počiatočného impulzu k prebudeniu sa. Zvyšovanie rýchlosti prietoku dát, má konkrétny vplyv na naše uvažovanie, na využitie spoločnej databázy informácií a na skúmanie nových technológií. Za hlavnú technológiu budúcnosti v oblasti informácií, považujem telepatiu. Ak sa medzičasom navzájom nezničíme, určite sa k nej dopracujeme a náš jazyk zostarne. Dnes práve náš jazyk je najväčšou prekážkou v porozumení si. Sme rozdrobení do príliš veľa skupín, ktoré si navzájom nerozumejú. Nie sme schopní vzájomne spolupracovať vo väčšom počte. Na svete sa používa široká škála jazykov od tých najprimitívnejších po najkomplexnejšie. Máme síce zaužívaný jeden globálny jazyk (angličtina), ale práve ten patrí k tým primitívnym. Nie je ľahké v ňom vyjadrovať zložité myšlienky a už vôbec nie úplne presne sa pochopiť. Jazyk nás limituje nielen v pochopení sa, ale aj v rýchlosti predávania informácií. Trvá čas, kým sa niečo napíše, trvá čas, kým sa niečo povie, trvá čas, kým sa to pochopí. Telepatia by nielenže vyriešila problém v pochopení sa, zároveň by rýchlosť šírenia informácií posunula o rádovo vyššiu úroveň. Nastal by skok v uvedomení ľudstva a rôzne kultúry by sa rýchlo svojím poznaním navzájom medzi sebou vyrovnali. Jej výskum by potvrdzoval teóriu prepojeného sveta. Naša súčasná wi-fi sieť je úvodnou technológiou telepatie. Na zložité technológie budúcnosti môžeme prísť len spolu. Autonómne jednotky predstavujú procesory v našom svete schopné spracovávať dáta. Čím je ich viac prepojených, tým podávajú väčší výkon. „Viac hláv, viac rozumu.“

.

.

Pri predpovedi budúcnosti nie je dôležité vedieť si predstaviť len naše možnosti, ale je potrebné aj správne odhadnúť náladu/povahu budúceho obyvateľstva/budúcej spoločnosti. V súčasnej dobe sa vo svete rozhoduje akou cestou sa ľudstvo vyberie. Dnes zažívame poslednú krízu starého sveta. Dnes cítime obrovský tlak individualistov zmocniť sa riadenia na planéte Zem. Cítime ich obrovskú potrebu zredukovať populáciu, pretože si chybne myslia, že planéta je premnožená a jediné správne riešenie je obmedziť spotrebu zdrojov. Ich domnienky vychádzajú z nepochopenia sveta, z nepochopenia platných princípov. Zredukovaním populácie by sa dostali (o pár ľudských generácií) naspať do stredoveku, znemožnili by si technologické napredovanie a čakal by ich „skok“, na ktorí by neboli pripravení. Ľudstvo sa na planéte dlhodobo neudrží. Našou jedinou budúcnosťou je spolupráca, vzájomná podpora a cesta ku hviezdam. V nasledujúcom desaťročí sa rozhodne o našom úspechu, či neúspechu. Osobne som presvedčení, že sa nám podarí prejsť cez rozhodnutia súčasných mocných bláznov, ich činy prispejú k otvoreniu mnohých očí. Vo svete majú už silnú konkurenciu. Čaká nás svetlá budúcnosť. V tomto storočí sa dostaneme ku hviezdam. Novoobjavené zdroje energie nám umožnia vyrábať prakticky čokoľvek, v akomkoľvek množstve. Vznikne nové spoločenské zriadenie, vychádzajúce z najnovších poznatkov. Naše dopravné prostriedky zdvihneme do vzduchu a navždy zabudneme na pozemnú dopravnú infraštruktúru. Budú sa búrať cesty, diaľnice, rozoberať železnice. Vznikne celá škála nových technológií. Rôzne autonómne jednotky, sa vyberú rôznymi cestami, nie je možné predvídať všetky cesty. Spájať nás však bude jednota, pochopenie celku. Porozumieme heslám typu „jeden za všetkých, všetci za jedného“ (atď.)  Prostredie na planéte zrekultivujeme, a následne planétu opustíme. Začneme sa zaoberať nekonečnosťou.

.

Juraj Tušš